Každá vláda zdôrazňuje, že vzdelanie mladých ľudí je prioritou jej programu, ale na školstve sa stále šetrí. Podpora školstva vyzerá dobre na papieri v programoch jednotlivých strán a vo volebných kampaniach. V praxi sa však nekoná. Študenti i učitelia sú nespokojní a hovoriť o niečom takom, ako je hrdosť na vlastnú školu je u nás smiešne. Naopak nadávať na školu a na učiteľov sa stalo bežnou normou vyjadrovania. Spýtajte sa ktoréhokoľvek dieťaťa, či sa po letných prázdninách teší do školy. Zaťuká si na čelo. Ako vás mohla napadnúť taká hlúposť !!!
Podľa vyhlásenia našich politikov a odborníkov na školstvo by sa mali školy viac sústrediť na jazyky, informatiku a technické vzdelávanie. Len nie je jasné, ako by to malo prebehnúť a kto to zaplatí. Do škôl by sa tiež mali vrátiť práce v dielni a na pozemkoch, pretože praktická výučba z našich škôl takmer vymizla a firmy zúfalo hľadajú remeselníkov a technicky zdatných odborníkov. Všetci majú veľa nápadov, čo by sa so školstvom dalo robiť.
V skutočnosti sú dosiahnuté priority nášho školstva nasledujúce: plat slovenského učiteľa bežnej základnej školy je jeden z najnižších v Európskej únii. V pomere k priemernému platu vysokoškolákov je absolútne najnižší. V reálnej praxi je nižší ako plat automechanika alebo murára. Učitelia sú na školách nespokojní. Iba jednu tretinu žiakov vyučujú spokojní učitelia. Z prieskumu vyplynulo, že slovenskí žiaci nechodia do školy radi, majú menšiu sebadôveru a neradi sa učia. Asi ide o tých žiakov, ktorých učitelia majú dve ďalšie zamestnania.
Zo školstva nie sú nadšení ani rodičia. Mnohí z nich považujú systém za zlý a chcú zmenu. Najlepším dôkazom nespokojnosti rodičov so školstvom je potom rastúci počet tých, ktorí si chcú dať dieťa na súkromnú školu. Súkromné školy však zatiaľ nedosahujú lepšiu úroveň hlavne preto, že ich študenti sú vlastne zákazníci. Nikto nechce stratiť zákazníka!