Mark Hučko, Slovák, ktorý v roku 1968 emigroval do Spojených štátov amerických prišiel s myšlienkou vytvoriť jazyk, pri ktorom by sa uľahčila komunikácia medzi slovanskými národmi. Tvorca už od detstva vyrastal v prostredí, v ktorom mu vďaka jeho otcovi bolo dožičené spoznať slovanskú kultúru. V tom čase si však uvedomoval, že hoci sú slovanské jazyky veľmi podobné, v písomnej komunikácií sú z dôvodu odlišností v abecede takmer nepoužiteľné. Rozhodol sa preto vytvoriť univerzálny umelý jazyk Slovio, ktorý sa u ľudí stáva čoraz populárnejší.
Prvé známky slovanského jazyka sa začínajú objavovať na internetovej stránke autora od roku 2001. Jazyk je vďaka rovnakým koncovkám, či už podstatných alebo prídavných mien, podobný umelo vytvorenému jazyku Esperanto, ktorý však postupne začal zanikať z dôvodu zloženia veľkého množstva európskych jazykov a jeho zložitosti. Mark Hučko sa preto rozhodol pre vytvorenie akéhosi novodobého jazyka, ktorý čerpá zo slov používaných výlučne v slovanských jazykoch, či sa jedná o krajiny akými je Rusko, Bielorusko, Srbsko, Ukrajina, Slovensko, Česko, Poľsko, Macedónsko, Chorvátsko či Bulharsko. Umelým jazykom sa podľa Marka Hučka môže dohovoriť viac než 400 miliónov ľudí na svete.
Ako takýto umelo vytvorený jazyk vyzerá si môžete jednoducho vyskúšať a otestovať na jednotlivom príklade: „Moi prekrasju mlodica, celoju nocx i celoju den mislim tolk o te. Celoju nocx imam sonis o te, i celoju den imam videnies o tvoi prekrasju ocxis, vlosis, rukis i telo“. Naučiť sa počítať nie je takisto zložité, keďže sú číslovky veľmi podobné so slovenskými: nul, din, dva, tri, cxtir, piat, sxes, siem, vos, dev, des.
Samozrejme, ako sa aj ostatné medzinárodné jazyky postupne rokmi vyvíjali, čaká Slovio dlhodobejšia cesta vývoja a tvorenia takej slovnej zásoby, ktorá bude môcť byť využívaná všetkými slovanskými krajinami. Počas tej doby nám zatiaľ postačuje k dorozumeniu sa slovenský a anglický jazyk, nie?