Nikdy to doma nemala jednoduché, ale nevzdávala sa. V prvom ročníku sa rozišla s priateľom a keďže už uňho bývala, musela si nájsť vlastné bývanie a zabezpečiť vlastné finančné prostriedky. Celkom jej to išlo, tak som sa tešila s ňou. Odvtedy som ju stretla len sporadicky a z nášho veľkého priateľstva zostala už len TROSKA.
A pred pár dňami sa mi dostala do uší istá správa, že zanechala svoje štúdium.
ŠOK
A moja prvá otázka, že prečo? Zistila som, že pre peniaze. Ale stále som nechápala, prečo. Veď mám dokonalý príklad seba, že aj bez peňazí sa dá čarovať a vždy je tam CESTA.
Na moje presviedčanie sa nezlomila a nevrátila sa naspäť do školy. Možno som len prílišný optimista, ale podľa môjho názoru je tam vždy cesta, ktorou sa dá všetko zvládnuť. Možno si teraz vybrala pre seba ľahšiu cestu, ale za pár rokov to bude ľutovať. Veď s jej hlavou, ktorú jej všetci vždy závideli, to nemala vzdávať. Nikdy som sa neučila tak perfektne ako ona a toto by som nikdy nečakala.
Tak moje slová pre ňu asi neboli dostatočne motivačným faktorom, ale pred pár rokmi, keď ju priateľ presvedčil, aby študovala vysokú školu, tak jeho slová boli asi pre ňu to pravé orieškové. Prečo? Jednoduchá odpoveď. Človek sa dá ovplyvniť len tými, na ktorých mu naozaj záleží a momentálne je s nimi v úzkom kontakte. Radu od známeho človeka (čo už bohužiaľ som) si nezoberie úplne k srdcu tak ako od blízkych. Od frajera, priateľov, rodiny… A rodina ju nikdy nepodporovala v tomto smere.
Veľmi ma mrzí, že teraz robí v potravinách s čistými jednotkami. Mohla to dotiahnuť naozaj ďaleko, ale bohužiaľ partia ľudí, s ktorými sa stýka ju nepotiahne ďalej… Len ju brzdia v jej osobnom rozvoji. Verím a pevne dúfam, že to čoskoro zistí a nebude ešte neskoro vrátiť sa z tejto cesty naspäť.