Situácia s veľkými spoločenskými zmenami nastali i u nás po roku 1989. Zmenilo sa myslenie ľudí, ich systém, teda musela sa zmeniť i ekonomika. Štátne podniky sa hromadne rozpredali. Neriešilo sa komu, hlavne tomu, kto dá najviac. Zrazu mal každý pocit, že môže byť veľkopodnikateľ. Následne k nám prišlo veľa zahraničného tovaru a neskôr i obchodov. Dnes už sú samozrejmosťou supermarkety Tesco, Billa, Kauflan, Lidl.
A pokiaľ hovorím o zahraničnom tovare, ten prišiel taktiež vo veľkom, z každého druhu produktov k nám prišiel určitý tovar. Veľa ľudí sa tak povediac zbláznilo a ihneď začali utrácať vo veľkom. Mali strach, že už daný tovar viac v živote opäť neuvidia. Ale samozrejme, týmito na oko skvelými možnosťami prišlo i kopu negatívneho. Veľa ľudí na dnešný systém dopláca dodnes. Niektorí viac, iní menej, no rozhodne to nie je ideálne a bežný občan musí na každom kroku splácať a splácať a splácať za svoju slobodu. Splácať hlavne finančnými prostriedkami a poskytovaním svojich údajov. Ak sme niektorej zo spoločností, ktorá nám poskytuje svoje služby začneme priečiť, zoberú nám naše financie a tým v podstate naše právo fungovania v živote i v tom našom súkromnom. Takže každá minca má dve strany.
No a teraz si predstavte všetky tieto zmeny, ktoré som vyššie opísal. Takéto zmeny sa uskutočnili ihneď za prvú dekádu rokov. Tak si teda zoberme, ako prudko a drasticky sa musela meniť naša ekonomika. Faktorov, ktoré do nej zasahovali bolo neúrekom a tým to nekončí. Spoločenské zmeny sa dejú i dnes a budú sa diať i ďalej. I keď nie také nápadné. Mám na mysli našu krajinu. V národoch, ktorých sú i dnes veľké prevraty, nepokoje a vojny musia takisto určite rátať so zmenou ekonomiky. A vnich budú ekonomické zmeny určite prevratné a badateľné. Či k lepšiemu, či k horšiemu to ukáže čas. Záleží aké zmeny a akou cestou sa majú uskutočniť. To sú takisto veľmi zavažujúce faktory.